Páranie peria

    Páranie peria boli kedysi spoločenskými udalosťami. Ľudia si pri nich neraz užili veľa zábavy. Súčasťou páračiek boli aj zaujímavé zvyky.

    Perina plná peria bola oddávna súčasťou života človeka a každé dievča bolo rado, pokiaľ sa mohlo pochváliť svojím budúcim venom, ktoré obsahovalo perinu. Napárať perie do veľkej periny však nebolo jednoduchou a rýchlou záležitosťou.

    Aby bolo dostatok peria na jesenné páračky, gazdiné po celé leto usilovne ošklbávali husi, len čo im perie zmohutnelo, a odkladali doslova každé husacie pierko.

    Keď skončila práca na poliach a nastali dlhšie jesenné večery, znášala sa vždy časť uchovaného peria z komory či povalu do izby, kde sa zišli ženy a dievky, či už príbuzenského vzťahu alebo susedky. Spoločné páranie peria z doma chovanej hydiny sa totiž vnímalo ako forma susedskej či príbuzenskej výpomoci domácej gazdinej, ktorá pripravovala výbavu pre dcéru alebo chystala krstiny. Len čo ženy dokončili páračky v jednom dome, prichádzali do ďalšieho. Na sa ženy schádzali vždy na pozvanie domácej gazdinej. Na driapačky chodili slobodné dievky od 14 rokov aj vydaté ženy, ba dokonca aj staršie deti, ktoré mali osobitný kútik so stolíkom, kde tiež driapali.

     Aj v našej dedinke, sme si pripomenili tento krásny,možno už zabudnutý zvyk. Každý, či mladí, či tí skôr narodení, dokonca aj deti a muži, si mohol skúsiť ako sa kedysi páralo perie. Boli takí, ktorí páranie peria začili aj robili, no našli sa mnohí, ktorým páranie prešlo cez ruky prvýkrát.

  Bola to pekná a vydarená akcia ako nezabudnúť na tradície naších predkov.