IŇAČOVCE

ZÁKLADNÁ CHARAKTERISTIKA OBCE

     Z hľadiska administratívneho členenia je obec Iňačovce súčasťou okresu Michalovce a Vyššieho územného celku Košice. Nadmorská výška obce je 103 m.n.m. a radí sa k nízko položeným obciam. Celková výmera územia presahuje 1735 ha. Z hľadiska hustoty osídlenia patrí obec k stredne zaľudneným obciam.

SYMBOLY OBCE

Popis erbu:

V modrom štíte zlatá kačka letiaca ponad z dolného okraja štítu vyrastajúce strieborné tŕstie a sprevádzaná v horných miestach štítu šikmými striebornými morušami na zlatých listnatých stopkách, smerujúcich do horných rohov štítu. Symbol erbu vychádza z tradičného zamestnania obyvateľstva v minulosti a prírodných osobitostí chotára obce (prevzaté z:Heraldický register Slovenskej republiky).

História obce

     Obec Iňačovce až do roku 1918 v rámci Uhorska patrila do Užskej župy, predtým stolice. Po roku 1918 patrila do rozličných štátnych útvarov a administratívnych celkov. Od roku 1921 je súčasťou okresu Michalovce.

     Doteraz najstaršia známa priama písomná zmienka o Iňačovciach pochádza z latinskej listiny kráľa Žigmunda z roku 1417. Prvá písomná zmienka neznamená začiatok osídlenia a obec, podľa obsahu listiny, existovali už pred spomínaným rokom. V 15. - 17. storočí k tunajším zemepánom patrili šľachtici z Pavloviec a Ruskej. V uvedenom období sa naša obec spomína pod názvom Solmos. Podľa stredovekára Prof. F. Uličného názov najpravdepodobnejšie označuje sídlisko chovateľov sokolov pre poľovačky kráľov. Slovenský názov Iňačovce sa vyskytuje až v 20. storočí.

     Na prelome 16. a 17. storočia obec patrila medzi veľké dediny. V 17. a začiatkom 18. storočia sa však značne vyľudnila. Po roku 1720 sa tu prisťahovalo veľa poddaných z iných, hlavne severnejších častí Užskej a Zemplínskej stolice (napríklad z Belej nad Cirochou). Začiatkom 18. storočia Iňačovce „ležiace povyše obce Senné pri močaristej Čiernej vode" vlastnili gróf Barkóczy, barón Vécsey a Szirmay. V 18. storočí v Iňačovciach bývali napríklad príslušníci rodín Eštok, Ihnát, Kálaj, Oláh, Palóc, Dzvonik, Miločík, Kendereš, Kudroč, Knežo, Balogh, Dúška, Hura a Borza.

     Začiatkom 19. storočia v obci žilo vyše 1000 obyvateľov, ale na prelome 19. a 20. storočia takmer o 200 ľudí menej. V neskoršom období počet obyvateľov klesal. K dôvodom tohto stavu patrilo vysťahovalectvo (napríklad do Spojených štátov) a migrácia do miest.

     Na katastrálnej mape Iňačoviec z roku 1863 sa zachovali niektoré staré chotárne názvy napríklad Čerehovisko (potok), Dluhi luki, Kralov laz, Laščik, Na hradze, Olšinka, Ortaši, Pod križom, Uhlizko, U medviedi, Višne zahumenki.

     V minulosti veľmi významnú úlohu zohrávalo náboženstvo. Do dnešných dní nemáme doklad o nejakom stredovekom iňačovskom kostole. V období reformácie patrili iňačovčania v 16. stor. pod farnosť Rebrín a v prvej polovici 17. stor. pod farnosť Senné. V polovici 18. storočia v našej obci stál farský gréckokatolícky drevený chrám so šindľovou strechou a jedným zvonom. Chrám bol zasvätený Zosnutiu Panny Márie. K filiálkam iňačovskej farnosti patrili Jastrabie, Rebrín, Senné, Stretáva a Stretávka. V 19. storočí postavili gréckokatolíci murovaný chrám. Vo farnosti, ktorá pretrvala do dnešných dní, pôsobilo veľa významných duchovných. Za všetkých spomenieme Michala Čintalu (1914-1999), ktorý sa v rokoch 1968-1972 zaslúžil o opravu tunajšieho chrámu. V 19. storočí patrili rímskokatolíci v obci pod farnosť Senné, luteráni pod cirkevný zbor so sídlom v Pozdišovciach, kalvíni pod cirkevný zbor Lúčky a židovský veriaci pod rabinát v Sennom. V roku 1912 tunajší kalvíni postavili vlastný dcérocirkevný kostol.

     O počiatkoch školského vyučovania v obci zatiaľ veľa nevieme. Pravdepodobne v minulosti pri gréckokatolíckej farnosti existovala aj škola. Už pred vznikom prvej ČSR sa tunajšie deti učili v dvoch ľudových školách: gréckokatolíckej a reformovanej.

      Po roku 1945 v obci zaviedli elektrinu, plyn, zriadili verejné osvetlenie a telefonické spojenie. Obec skrášlila nová budova materskej školy, domu smútku a Gréckokatolíck farský úrad.

OBYVATEĽSTVO

Historický vývin počtu obyvateľov 

     Úroveň sociálneho rozvoja charakterizuje viacero ukazovateľov, medzi ktoré patrí aj demografická situácia a zloženie obyvateľstva. Pre demografický vývoj je vo všeobecnosti charakteristický znižujúci sa prirodzený prírastok obyvateľstva a starnutie populácie. Podobne je to aj v obci Iňačovce. Skúmanie demografického potenciálu obyvateľstva je výrazne späté s ekonomickým rozvojom a rozmiestňovaním ekonomických aktivít v obci.

     Ako je z uvedenej tabuľky vidieť v roku 1900 dosiahol počet obyvateľov obce Inačovce dosiaľ najvyšší štatisticky zistený počet v histórií obce. Od roku 1900 obec zaznamenáva iba výrazný pokles počtu obyvateľov, ktorý do roku 1999 poklesol o 323 obyvateľov. Od roku 1999 sa počet obyvateľov postupne zvyšoval a do roku 2001 sa zvýšil o 96 obyvateľov. Výraznú populáciu vykazujú len rómski spoluobčania, kým u nerómskych klesá a navyše sa značný počet mladých ľudí odsťahoval. Z tohto dôvodu dosť výrazne narastá percentuálny pomer rómskych obyvateľov. V súčasnosti /rok 2009/ má obec Iňačovce spolu 696 obyvateľov. Posledné sčítanie obyvateľov sa na Slovensku uskutočnilo v roku 2011. 

Tab.: Počet obyvateľov v obci v danom roku

Veková štruktúra obyvateľstva

     Vekovú štruktúru obyvateľstva charakterizuje zastúpenie hlavných ekonomicky aktívnych skupín: 

• predproduktívny vek 0-14 rokov
• produktívny vek 15 – 54 rokov u žien, 15 – 59 rokov u mužov
• poproduktívny vek 55 a viac – ženy, 60 a viac – muži 

     Veková skladba obyvateľstva obce Iňačovce od roku 1991 až po rok 1999 podobne ako v ostatných regiónoch Slovenska sa vyznačuje postupným znižovaním počtu obyvateľov predproduktívneho veku (0-14 rokov) a na druhej strane nárastom počtu poproduktívneho veku. Tento trend súvisí s poklesom pôrodnosti a postupným predlžovaním priemerného veku života. Až v roku 1999 bol zaznamenaný prírastok obyvateľov v predproduktívnom veku.

Štruktúra obyvateľstva podľa vierovyznania

     Po prvý krát od roku 1950 bolo pri sčítaní v roku 1991 zisťované aj náboženské vyznanie. Podľa výsledkov sčítania v roku 2011 môžeme zhodnotiť sledované územie ako región s vysokým stupňom religiozity, čo je typické pre väčšinu obcí tohto regiónu.

Školstvo a vzdelanie

     V obci sa nachádza základná a materská škola. Základnú školu navštevujú žiaci 1.- 4. ročníka. Starší žiaci navštevujú školu v Michalovciach. Škola sa nachádza vo vlastných priestoroch. Zo zariadení predškolskej výchovy sa v obci nachádza materská škola.  

(Viac informácii o Materskej škole nájdete tu:   http://www.obecinacovce.sk/-materska-skola

Šport

     V oblasti športových aktivít, ktoré sa neviažu na vybudovanú športovú infraštruktúru, obec a jej okolie ponúka široké možnosti. V letných mesiacoch ide predovšetkým o cykloturistiku, pešiu turistiku, poľovníctvo a rybolov.

    K športovému využitiu občanov slúži futbalové ihrisko, ako aj nedávno vybudované nové multifunkčné ihrisko. K športovým záľubám patrí aj poľovníctvo, ktoré je v tejto oblasti zvlášť rozvinuté.

    Po vybudovaní rybničnej sústavy v obci, pozostávajúcej z 26 hospodárskych rybníkov sa rybnikárstvo stalo dominantným prvkom v tejto obci. Hlavnými chovanými druhmi rýb sú kapor, amur, tolstolobik, sumec, šťuka a iné. Vo vyčlenených rybníkoch si prídu na svoje aj milovníci športového a rekreačného rybolovu.