História obce

napísaná v obecnej kronike

    Táto pamätná kniha je písaná od dňa 19. júla 1948 po pôvodnej, ktorá bola vojnovými udalosťami vo väčšej časti zničená. Zachovali sa listy, ktoré boli prepísané.

Vznik obce

         Písomných pamiatok o vzniku našej obce niet. Z výpovede najstaršieho občana Jána Eštoka, ktorý vo svojom mladom veku počul od vtedy žijúcich starých ľudí, že obec Iňačovce nestála kedysi dávno na tomto mieste. Bola vraj postavená na juhovýchod od terajšieho miesta a menovala sa "Nevelčov", ktorým menom sa tento kus zeme aj dnes menuje. Čierna voda aj vtedy sa vylievala a zalievala aj "Nevelčov". Ľudia, keď videli, že v chotári je aj vyššie položené miesto, presťahovali sa sem.

Doba poddanstva

         Iňačovce boli majetkom grófa Toroka, ktorý býval v Sobranciach, tuná mal správcu Balogha, tohoto sídlom bola "Kúria". Potom nevedieť kedy, prešla obec do rúk Cobliho, ktorého radníci boli veľmi krutí. Bili tunajších poddaných na dereši. Či tieto údaje sú správne, nedá sa zistiť.

Dejiny obce

         V cirkevných zápisoch kalvínských spomína sa naša obec v roku 1417 pod menom Solmus, neskoršie pod menom Solymos. O tom, že kedy sa obec reformovala a o jej celej dávnej minulosti málo vieme. Roku 1747 boli Iňačovce filiálkou reformovanej materskej fary v Lúčkach. Okolo roku 1795 chceli Iňačovce odstúpiť od Lúčok a pristúpiť k Palínu. Toto sa nesplnilo pre odpor diecézy.

Reformovaná cirkev

        V časoch rekatolizácie za panovníčky Márie Terézie v rokoch 1740 – 1780 bolo zakázané evanjelikom budovať kostoly pri hlavnej ceste a to postihlo aj reformovaných kresťanov v Iňačovciach. Prvý drevený kostol bol postavený v 18. storočí oproti škole pri futbalovom ihrisku otočený smerom do poľa.

         Cisár František Jozef II. vydal v roku 1781 Tolerančný patent. Tolerančný patent znamenal zastavenie prenasledovania evanjelikov – či skrytého, alebo zjavného. Evanjelikom umožnil znovu vstúpiť do spoločenského života. Stali sa z nich plnohodnotní občania štátu. Medzi významné ustanovenia patentu patrila možnosť postaviť si vlastný chrám, faru a školu. Po rokoch prenasledovania tak opäť mohli vznikať nové cirkevné zbory.    

   Na začiatku 19.storočia v roku 1813 sa na cirkevnej reformovanej škole vyučovalo v maďarskom jazyku. Najdlhšie pracoval na tejto škole kantor a učiteľ Michal KÖnves Knežo, rodák zo Závadky v rokoch 1855-1910. Často ho navštevovala grófka Patajka z Tibavy. Cestovala  kočom dvojpárovým záprahom koní. Bola horlivá kalvínka, darovala kameň na výstavbu kostola.  

           Už v roku 1819 dostali Iňačovce povolenie postaviť si kostol a školu. Stavebné pozemky pre kostol, školu a rektorský byt darovali miestni veriaci a to: Tomáš Szirmay, Ján Sziksay a ďalší. Do roku 1912 slúžil drevený kostol. Do svojho kostola vystavaného, získala si kalvínska církev od gréckokatoickej cirkvi z Krašku zvon 70 funtov ťažký za 85 forintov. Bol na ňom latinský názov: "Všetko ku cti a sláve Božej". Okrem toho bol na ňom obraz, považovaný za obraz evanjelistu Jána, ktorý v rukách držal kalich. Terajší kostol bol postavený v rokoch 1891 – 1912. Vestibul pred vchodom s vežou bol pristavaný v roku 1924. Počas prechodu frontu počas druhej svetovej vojny bol kostol značne poškodený, ale veriaci ho v rokoch 1948 – 1949 zvonku i z vnútra opravili. Ďalšia kompletná renovácia bola vykonaná v roku 1987. Z levitov pôsobiacich v Iňačovciach zbor s vďačnosťou spomínal na Michala Kneža – Konyvesa a Jána Sirného, ktorí tam pôsobili. Z laických kazateľov zboru treba spomenúť Pavla Kneža a Juraja Verbovského. Súčasným laickým kazateľom zboru je Blažej Knežo, ktorý je zároveň aj kantorom zboru. Kurátorom zboru je Emil Knežo. Farárkou zboru je Erika Šrojtová.

                V roku 1820 bol počet tumajších kalvínov 170, medzi nimi 11 zemepánov. V roku 1856 bolo ich 204. Úradne zápisy cirkevné vedie reformovaný farský úrad v Lúčkach. Jazyk bohoslužby je slovenský. Učiteľ reformovanej školy učinkuje aj v kostole ako levita a organista.

Gréckokatolícka cirkev

      O gréckokatolíckej cirkvi podal správy miestny farár pán Michal Lainer. Gréckokatolícky kostol bol vystavaný približne okolo roku 1718 pre príslušníkov gréckokatolíckeho vierovyznania. Počet gréckokatolíckych veriacich tunajšieho farského obvodu počíta sa takto: v Iňačovciach 305, v Jastrabí 254, v Sennom 245, v Stretave 135, spolu 939 veriacich. Bolo veľa cirkevných zápisov, ale kostolná schránka bola dvakrát veľmi ťažko poškodená a spisy celkom zničené. Dňa 6. júla 1929 zničil blesk vežu a 1. apríla 1930 bol zasa kostol požiarom veľmi poškodený, pri čom aj časť vnútorného zariadenia, najmä kostolný archív veľmi utrpel. Gréckokatolícka fara bola zbudovaná roku 1811. Od tohto roku vedie sa aj cirkevná matrika.

Zoznam farárov a správcov farností:

1811 - 1826      Bačinský Ján

1826 - 1835     Rusinkovič Michal

1835 - 1874     Danilovič Jozef

1874 - 1880     Salamon Jozef

1880 - 1911      Leščišin Juraj

1912 - 1927      Legeza Augustín

1927 - 1928     Kopčay Anton

1928 - 1939     Leiner Michal

1939 - 1945     Petraško Vladimír

1945 - 1950     Čintala Michal

1968 - 1972     Čintala Michal

1972 - 1999     Moskaľ Michal

2000 - 2007    Mikula Martin

2007 - 2009     Biačko Vojtech

2009 -             Porhinčák Tomáš

Poloha obce

        Obec Iňačovce je vzdialená od okresného mesta Michaloviec 12 km na juhovýchod. Poštový úrad a železničná stanica sa nachádza v Michalovciach. Z Michaloviec vedie cesta do Iňačoviec - hradská cez Vrbovec a cez Rebrín (krajínská). Obec si udržuje túto cestu sama za podpory okresu. Obecná rozloha je 3063, z ktorých polovica pripadá na lúky a polovica na ornú pôdu. Obec má 187 čísel, obyvateľov približne 900. Naša obec ma všetky podmienky zdarného rozvoja. Od dávnych časov bola to obec zdarných kvalít a len to, že neboli sme samostatní, bolo na príčine, že sme nie jednou z najviac napredujúcich obci.